Banyuwangi - Ijen 1.-3.3.2017 (Indonézia)
Do Banyuwangi na Jave sme cestovali z Bali, konkrétne z Ubudu. Táto cesta bola komplikovaná, no žiaľ sme to lepšie a lacnejšie nevymysleli. Z Ubudu sme si museli zobrať taxík do Ubungu na autobusovú stanicu (cca 1hod.), cena 200 000 IDR/3 osoby (13,20 €). V Ubungu sme našli miestny autobus (trhajú sa o vás hneď po vystúpení z taxíka, takže niekto vás určite odnaviguje). Odviezol nás do prístavu Gili Manuk (3 hod.), cena 50 000 IDR/osoba (3,30 €). Má viacero zastávok a v buse uvidíte pravdepodobne len miestnych. Keď dorazíte do prístavu (idete s davom), musíte vypísať papierik, kam idete a kto ste, zaplatiť 6 000 IDR/osoba (0,40 €) za lístok na loď a približne vám povedia na akú loď máte ísť. Bol to zážitok, no dostali sme sa tam po asi hodine strávenej na lodi. Vitajte na Jave! Na ubytko sme to mali z prístavu ešte 15 km. Zobrali sme si miestny tuk-tuk a dohodli sme cenu na 40 000 IDR/osoba (2,60 €).
Keď sme dorazili na miesto, kde podľa adresy z bookingu malo byť naše ubytko, čakali sme vyše 2 hod., kým po nás niekto prišiel. Riešili práve rodinné problémy, tak sme sa načakali. Odviezli nás asi 10 min.od miesta, kde sme si mysleli, že budeme ubytovaný do súkromnej ulice. Bývali sme v dome a mali ho viac-menej len pre seba. Nakoniec to vôbec nebolo také zlé. Blízko domu bola veľmi dobrá reštaurácia, ktorá mala plavecký bazén určený pre obyvateľov. Mohli sme ho využívať aj my. Všetko by bolo super až na toho obrieho pavúka, ktorý nás večer čakal na izbe. Nikto ho nechcel zabiť, ale spať s ním sme odmietali. Keď sme ho zabili, česť jeho pamiatke, po jeho nožičky si prišli mravce. Celá tlupa mravcov. Vyhodiť ich z domu bola zábava, no dokázali sme to :D Názov tejto vily bol Karang Asemm Inn, ako však pozerám, toto ubytovanie už booking.com neponúka. V ponuke je len Hostel a ten vyzeral hrozne.
Jedinou podstatou nášho výletu do Banyuwangi bola sopka Ijen. Nakoľko sme nebývali v meste, nemali sme si kde výlet vybaviť. Našťastie bola jedna agentúra priamo v prístave a dostali sme vizitku. Môžete uja kontaktovať dopredu, ak sa chcete dohodnúť na termíne. Mailom na yoyon156@gmail.com alebo telefonicky/whatsapp 081 337 064 929. Cena tripu na osobu bola 250 000 IDR/osoba (16,40 €). Ako sme sa neskôr dozvedeli, mali sme ešte tú lepšiu cenu. Cena zahŕňala transport, vstup, plynovú masku, baterku a miestneho sprievodcu.
Výlet, resp.trek na Ijen začínal v noci 00:30 vyzdvihnutím z ubytka. Autom sme išli vyše hodiny lesným terénom do kopca. Postretávala sa celá naša skupina (asi 13 ľudí), dostali sme baterky, plynové masky a mohli sme vyraziť. Upozorňujem, že ak máte doma čelovky, vezmite si ich. Baterky takmer nesvietili. Hore bola strašná zima, čo som si ja neuvedomila a mala som len mikinu a tenké gate. Určite si vezmite bundy, bolo okolo 10st. a strašne nad ránom fučalo. Túru sme začali asi o 2:00. Krátko po začiatku sa naša skupina rozpŕchla, a teda aj sprievodcu sme na väčšinu cesty nemali. Išli sme však s davom. Cesta na sopku bol riadny šlapák, no obloha bola nádherná. Toľko hviezd ste už dlho nevideli. Po hodine šlapania sme dorazili na okraj krátera. Samozrejme, v tej tme vidíte prd, plus tam bol dym. Nejaký sprievodca nás upozornil, že teraz je čas nasadiť si masku. Museli sme zliezť dole do krátera sopky. Cesta bola po skalách a kameňoch, zostup trval asi pol hodinu. Bolo tu veľa ľudí, takže na niektorých úsekoch vznikali zápchy. Na dne krátera sa ťaží síra, a tak môžete pozorovať baníkov ako síru hore vynášajú. Je to jedno z najhorších zamestnaní na svete, nehovorím o riziku. Ak vám baníci dovolia, môžete si ich odfotiť, my sme za fotku prispeli 10 000 IDR (0,66 €). Baníkov tam pracuje veľa. Vynášajú 60-80kg síry 2x denne. Síru majú naloženú v dvoch košíkoch, ktoré majú na dreve a vyložené na pleciach. Nepoužívajú masky, a keďže síra je jedovatá, jej vdychovanie im žiaľ dlhý vek v práci nezabezpečí. Za kg síry dostávajú len 1 000 IDR (0,06 €). Privyrábajú si však fotografiami, či výrobou sošiek zo síry. Doniesli sme si teda korytnačku za 14 000 IDR (0,92 €), či malé figúrky 4 ks za 20 000 IDR (1,31 €). My ako turisti si nasádzame masky pred vstupom do krátera (dýchanie cez masku bolo niekedy o život), ktorý sa nachádza uprostred sopky. V kráteri sa nachádza najväčšie kyslé jazero na svete, ktoré však v noci nevidíte. Dole do krátera sme dorazili okolo 3:30. Vidíte pracujúcich baníkov, ale to najväčšie divadlo nie sú oni, ale blue fire. Spod zeme uniká para/plyn, ktorá sa pri teplote nad 600st. vznieti. Horenie tohto plynu sa sfarbuje do modro-fialova. V podstate to vyzerá ako plyn zo sporáku, no je to obrovské. Po 20min.fotenia sme sa ponáhľali naspäť hore na východ slnka. Východ slnka mal byť okolo 5:30. Vyliezli sme z krátera, už po ceste hore sme si masky museli dať dole. Pri námahe sa cez masku jednoducho nedá dýchať. Dole v kráteri to však neodporúčam. Párkrát nám fúkol dym/para do tváre a aj cez masku sme mali čo robiť, aby sme sa znova nadýchli. Oči nás strašne štípali. Keď sme z krátera boli von, chceli sme ísť na Sunrise point, no žiaľ, sprievodcu sme nikde nevideli, a tak sme nevedeli ktorým smerom ísť. Celé to bolo dosť chaotické. Sunrise point bol ešte niekde vyššie na kopci, no prístup k nemu bol dosť zlý. V podstate leziete po plochej skale z ľava kráter, z prava útes. Tejto cesty som sa vzdala a počkala na východ slnka nad kráterom. Nakoniec boli mraky a z východu slnka sme nemali nič, no výhľad bol úžasný. Kráter a jeho jazero sa nám odkrylo, okolité kopce a príroda boli nádherné. Bola radosť pozerať sa po ceste dole. Do "tábora" sme zišli o 6:30, dali si čajík a čakali na zvyšok našej skupiny.
Po ceste späť k ubytku nám zastavili ešte pri vodopádoch. Vstup sme neplatili, očividne bol v cene. Pekné vodopády, dalo sa v nich aj okúpať, no plavky sme veru nemali. Na ubytku sme boli cca o 9:00. Niektorí z našej skupiny išli do prístavu, či na stanicu. Rozviezli nás, kam sme potrebovali.
Z Banyuwangi, zo stanice Karangasem sme cestovali vlakom do Probolinga, pozrieť sa na ďalšiu sopku. Lístok na vlak sme si kúpili deň dopredu, môže sa vám stať, že v deň odchodu by boli vypredané. Na stanici je potrebné vypísať formulár s menami cestujúcich, čísla pasov, odkiaľ - kam cestujete a triedu, ktorou chcete cestovať. Na výber máte executive, business a economy. Executive vás môže stáť 2-3x drahšie, ceny nie sú jednotné, záleží od vlaku a času, kedy cestujete. My sme kupovali business, teda strednú triedu. V economy triede môžete naraziť na drevené sedadlá, či preplnené vozne. No ceny za tieto lístky sa pohybujú okolo 3 €, avšak môžete cestovať dlhšie, nakoľko majú viac zastávok. Business trieda má viac miesta na nohy, sedenie je po dvoch, žiaden luxus, ale na ten nie sme zvyknutí ani u nás na Slovensku. Cena za tento lístok je 120 000 IDR/osoba (7,70 €), vlak sa volal Mutiara Timus Siang. Cesta trvá 4 hodiny, odchod sme mali o 9:15 ráno.
Sopiek sme na našej ceste videli viacero, ale Ijen ma jednoznačne zaujal najviac. Vďaka kráteru, baníkom, síre, blue fire, výhľadu.. Ak budete na Jave, je to určite must see :)
CENOVÁ REKAPITULÁCIA:
Do Banyuwangi na Jave sme cestovali z Bali, konkrétne z Ubudu. Táto cesta bola komplikovaná, no žiaľ sme to lepšie a lacnejšie nevymysleli. Z Ubudu sme si museli zobrať taxík do Ubungu na autobusovú stanicu (cca 1hod.), cena 200 000 IDR/3 osoby (13,20 €). V Ubungu sme našli miestny autobus (trhajú sa o vás hneď po vystúpení z taxíka, takže niekto vás určite odnaviguje). Odviezol nás do prístavu Gili Manuk (3 hod.), cena 50 000 IDR/osoba (3,30 €). Má viacero zastávok a v buse uvidíte pravdepodobne len miestnych. Keď dorazíte do prístavu (idete s davom), musíte vypísať papierik, kam idete a kto ste, zaplatiť 6 000 IDR/osoba (0,40 €) za lístok na loď a približne vám povedia na akú loď máte ísť. Bol to zážitok, no dostali sme sa tam po asi hodine strávenej na lodi. Vitajte na Jave! Na ubytko sme to mali z prístavu ešte 15 km. Zobrali sme si miestny tuk-tuk a dohodli sme cenu na 40 000 IDR/osoba (2,60 €).
Keď sme dorazili na miesto, kde podľa adresy z bookingu malo byť naše ubytko, čakali sme vyše 2 hod., kým po nás niekto prišiel. Riešili práve rodinné problémy, tak sme sa načakali. Odviezli nás asi 10 min.od miesta, kde sme si mysleli, že budeme ubytovaný do súkromnej ulice. Bývali sme v dome a mali ho viac-menej len pre seba. Nakoniec to vôbec nebolo také zlé. Blízko domu bola veľmi dobrá reštaurácia, ktorá mala plavecký bazén určený pre obyvateľov. Mohli sme ho využívať aj my. Všetko by bolo super až na toho obrieho pavúka, ktorý nás večer čakal na izbe. Nikto ho nechcel zabiť, ale spať s ním sme odmietali. Keď sme ho zabili, česť jeho pamiatke, po jeho nožičky si prišli mravce. Celá tlupa mravcov. Vyhodiť ich z domu bola zábava, no dokázali sme to :D Názov tejto vily bol Karang Asemm Inn, ako však pozerám, toto ubytovanie už booking.com neponúka. V ponuke je len Hostel a ten vyzeral hrozne.
Jedinou podstatou nášho výletu do Banyuwangi bola sopka Ijen. Nakoľko sme nebývali v meste, nemali sme si kde výlet vybaviť. Našťastie bola jedna agentúra priamo v prístave a dostali sme vizitku. Môžete uja kontaktovať dopredu, ak sa chcete dohodnúť na termíne. Mailom na yoyon156@gmail.com alebo telefonicky/whatsapp 081 337 064 929. Cena tripu na osobu bola 250 000 IDR/osoba (16,40 €). Ako sme sa neskôr dozvedeli, mali sme ešte tú lepšiu cenu. Cena zahŕňala transport, vstup, plynovú masku, baterku a miestneho sprievodcu.
Výlet, resp.trek na Ijen začínal v noci 00:30 vyzdvihnutím z ubytka. Autom sme išli vyše hodiny lesným terénom do kopca. Postretávala sa celá naša skupina (asi 13 ľudí), dostali sme baterky, plynové masky a mohli sme vyraziť. Upozorňujem, že ak máte doma čelovky, vezmite si ich. Baterky takmer nesvietili. Hore bola strašná zima, čo som si ja neuvedomila a mala som len mikinu a tenké gate. Určite si vezmite bundy, bolo okolo 10st. a strašne nad ránom fučalo. Túru sme začali asi o 2:00. Krátko po začiatku sa naša skupina rozpŕchla, a teda aj sprievodcu sme na väčšinu cesty nemali. Išli sme však s davom. Cesta na sopku bol riadny šlapák, no obloha bola nádherná. Toľko hviezd ste už dlho nevideli. Po hodine šlapania sme dorazili na okraj krátera. Samozrejme, v tej tme vidíte prd, plus tam bol dym. Nejaký sprievodca nás upozornil, že teraz je čas nasadiť si masku. Museli sme zliezť dole do krátera sopky. Cesta bola po skalách a kameňoch, zostup trval asi pol hodinu. Bolo tu veľa ľudí, takže na niektorých úsekoch vznikali zápchy. Na dne krátera sa ťaží síra, a tak môžete pozorovať baníkov ako síru hore vynášajú. Je to jedno z najhorších zamestnaní na svete, nehovorím o riziku. Ak vám baníci dovolia, môžete si ich odfotiť, my sme za fotku prispeli 10 000 IDR (0,66 €). Baníkov tam pracuje veľa. Vynášajú 60-80kg síry 2x denne. Síru majú naloženú v dvoch košíkoch, ktoré majú na dreve a vyložené na pleciach. Nepoužívajú masky, a keďže síra je jedovatá, jej vdychovanie im žiaľ dlhý vek v práci nezabezpečí. Za kg síry dostávajú len 1 000 IDR (0,06 €). Privyrábajú si však fotografiami, či výrobou sošiek zo síry. Doniesli sme si teda korytnačku za 14 000 IDR (0,92 €), či malé figúrky 4 ks za 20 000 IDR (1,31 €). My ako turisti si nasádzame masky pred vstupom do krátera (dýchanie cez masku bolo niekedy o život), ktorý sa nachádza uprostred sopky. V kráteri sa nachádza najväčšie kyslé jazero na svete, ktoré však v noci nevidíte. Dole do krátera sme dorazili okolo 3:30. Vidíte pracujúcich baníkov, ale to najväčšie divadlo nie sú oni, ale blue fire. Spod zeme uniká para/plyn, ktorá sa pri teplote nad 600st. vznieti. Horenie tohto plynu sa sfarbuje do modro-fialova. V podstate to vyzerá ako plyn zo sporáku, no je to obrovské. Po 20min.fotenia sme sa ponáhľali naspäť hore na východ slnka. Východ slnka mal byť okolo 5:30. Vyliezli sme z krátera, už po ceste hore sme si masky museli dať dole. Pri námahe sa cez masku jednoducho nedá dýchať. Dole v kráteri to však neodporúčam. Párkrát nám fúkol dym/para do tváre a aj cez masku sme mali čo robiť, aby sme sa znova nadýchli. Oči nás strašne štípali. Keď sme z krátera boli von, chceli sme ísť na Sunrise point, no žiaľ, sprievodcu sme nikde nevideli, a tak sme nevedeli ktorým smerom ísť. Celé to bolo dosť chaotické. Sunrise point bol ešte niekde vyššie na kopci, no prístup k nemu bol dosť zlý. V podstate leziete po plochej skale z ľava kráter, z prava útes. Tejto cesty som sa vzdala a počkala na východ slnka nad kráterom. Nakoniec boli mraky a z východu slnka sme nemali nič, no výhľad bol úžasný. Kráter a jeho jazero sa nám odkrylo, okolité kopce a príroda boli nádherné. Bola radosť pozerať sa po ceste dole. Do "tábora" sme zišli o 6:30, dali si čajík a čakali na zvyšok našej skupiny.
Po ceste späť k ubytku nám zastavili ešte pri vodopádoch. Vstup sme neplatili, očividne bol v cene. Pekné vodopády, dalo sa v nich aj okúpať, no plavky sme veru nemali. Na ubytku sme boli cca o 9:00. Niektorí z našej skupiny išli do prístavu, či na stanicu. Rozviezli nás, kam sme potrebovali.
Z Banyuwangi, zo stanice Karangasem sme cestovali vlakom do Probolinga, pozrieť sa na ďalšiu sopku. Lístok na vlak sme si kúpili deň dopredu, môže sa vám stať, že v deň odchodu by boli vypredané. Na stanici je potrebné vypísať formulár s menami cestujúcich, čísla pasov, odkiaľ - kam cestujete a triedu, ktorou chcete cestovať. Na výber máte executive, business a economy. Executive vás môže stáť 2-3x drahšie, ceny nie sú jednotné, záleží od vlaku a času, kedy cestujete. My sme kupovali business, teda strednú triedu. V economy triede môžete naraziť na drevené sedadlá, či preplnené vozne. No ceny za tieto lístky sa pohybujú okolo 3 €, avšak môžete cestovať dlhšie, nakoľko majú viac zastávok. Business trieda má viac miesta na nohy, sedenie je po dvoch, žiaden luxus, ale na ten nie sme zvyknutí ani u nás na Slovensku. Cena za tento lístok je 120 000 IDR/osoba (7,70 €), vlak sa volal Mutiara Timus Siang. Cesta trvá 4 hodiny, odchod sme mali o 9:15 ráno.
Sopiek sme na našej ceste videli viacero, ale Ijen ma jednoznačne zaujal najviac. Vďaka kráteru, baníkom, síre, blue fire, výhľadu.. Ak budete na Jave, je to určite must see :)
CENOVÁ REKAPITULÁCIA:
| taxík z Ubudu do Ubungu | 200 000 IDR/3 osoby (13,20 €) |
| bus z Ubungu do Gili Manuk | 50 000 IDR/osoba (3,30 €) |
| lístok na loď z Gili Manuk na Javu | 6 000 IDR/osoba (0,40 €) |
| tuk-tuk z prístavu na Jave na ubytko | 40 000 IDR/osoba (2,60 €) |
| ubytovanie 2 noci/3 osoby | 700 000 IDR (44,70 €) |
| výlet na Ijen | 250 000 IDR/osoba (16,40 €) |
| vlak Banyuwangi - Probolingo (business class) | 120 000 IDR/osoba (7,70 €) |
 nosič síry/baník na Ijene |  blue fire na sopke Ijen |
 blue fire na sopke Ijen |  môj nosič síry :) |
 ja som si síru dvihnúť netrúfla |  najväčšie kyslé jazero v kráteri sopky Ijen |
 najväčšie kyslé jazero v kráteri Sopky Ijen |  výhľad po ceste zo sopky |