La Paz 13-16.11.2016
Cesta do La Paz bola zážitkom, samozrejme, opäť kvôli cestám, keďže žiadne neboli. Namiesto očakávaného príchodu o 14:00 sme prišli o 18:00.
Peniaze sme si vyberali z bankomatu ešte v Copacabane. Dorazili sme na autobusovú stanicu, trošku chaos, nič označené, takže sme vyšli cestou kade prišiel autobus. Pred stanicou už čakalo viacero taxíkov. Nakoľko sme boli poučení, že máme používať len označené taxíky s tzv. bublinkou na streche, prišli sme k takto označenému taxíku a spýtali sa na cenu. K ubytovaniu sme to mali asi 4 km a zaplatili sme 20 Bs (2,70 €).
Náš hotel bol od centra vzdialený 2,7 km a na prechádzku do kopca už to bolo vcelku dosť ďaleko. Ubytovanie sme mali pekné, novozrekonštruovaná veľká izba, no raňajky a internet bol v dome oproti. Preto sme dostali zľavu. Od cesty to na ubytko bolo tak 50 schodov, celkom náročné šlapať v tejto nadmorskej výške (Casa Skyways B&B).
La Paz má najvyššie položené futbalové ihrisko na svete. Samotné mesto je vo výške 3640 m.n.m. Futbalových ihrísk je tu veľa. Uvidíte na nich väčšinou deti. Veľa zelene tu nečakajte. Park sme videli len jeden a ani to by som neklasifikovala ako park. Mňa toto mesto vôbec neoslovilo. Nazýva sa aj červené mesto, keďže omietky na domoch by ste hľadali márne. Takmer všetky domy sú z tehál a omietku má len niekoľko domov. Je to vraj kvôli vyšším daniam, ktoré musia domáci platiť, ak je ich dom omietnutý. Tak to tam aj vyzerá - jedno veľké geto. Keď však vyleziete na vyhliadku v El Alte, uvidíte hory, ktoré sú v pozadí tohto nepekného mesta. La Paz je vystavané v údolí a dookola má viaceré kopce. V jeho blízkosti sa nachádza vrch Illimani (Aymara) - druhý najvyšší kopec v Bolívií.
Do mesta sme prišli v období sucha, preto nebolo raritou vidieť domácich prať v rieke, ktorá preteká mestom. Rieka Choqueyapu však špinavá, povedali by ste, že je priam až blatová a zapenená. Bežné je, že domáci nemajú doma (vďaka nedostatku zrážok) tečúcu vodu.
La Paz je považované za jedno z najnebezpečnejších miest sveta. No musím povedať, že sa nám znova potvrdilo, že ak chodíte po meste, kde je veľké množstvo ľudí, netúlate sa po slamoch, či tmavých uličkách, nemusíte sa báť. Kaser sme párkrát niesli vo vačku, no našťastie nepoužili. Je pravdou, že v tomto meste sa skôr kradne ako lúpežne prepadáva. Treba si preto dávať pozor na svoje osobné veci. Doklady a peniaze sme nosili v puzdre na doklady pod bundou na krku. Celkový dojem však z tohto mesta mám negatívny. Všade bola špina, smeti, neskutočne zle sa mi v meste dýchalo a to nie je len kvôli nadmorskej výške, ale kvôli smogu. Výfuky starých áut/autobusov dávali vzduchu zabrať. Na uliciach uvidíte veľa žobrajúcich matiek s deťmi, sediace na zemi prikrytých len dekou. Pripomeniem, že večer už bola vcelku zima, kolo 15st. Cez deň na slniečku síce bolo teplo, okolo 20 a viac st., no akonáhle slnko zašlo, išla teplota dole.
Veľké plus, ktoré musím však v tomto meste vyzdvihnúť, bol nový systém mestskej hromadnej dopravy. Nakoľko v meste žije takmer 900 000 obyvateľov (hustota áut na ceste je vysoká), trávite v zápchach omnoho viac času, ako sme zvyknutí my. Lanovku využívajú ako rýchly a lacný spôsob dopravy. V súčasnosti majú vybudované tri linky (zelená, žltá a červená), no vystavanú (nie však v prevádzke) majú už aj ďalšiu linku (modrá). Červenou linkou sa odveziete na vyhliadku v El Alte. Táto linka ma 5 zastávok a lístok na ňu, ako aj na všetky ostatné, vás vyjde na 3 Bs (0,42 €). Je jedno koľko zástavok sa lanovkou odveziete (v jednom smere), stále platíte len 3 Bs. Na druhej strane mesta je žlto-zelená linka. Sú to dve samostatné linky, ktoré sú však na seba prepojené. Na konci žltej linky, môžete prestúpiť na zelenú. Musíte si však kúpiť dva lístky. Ak si chcete pozrieť mesto z výšky, je to najlepší a najlacnejší spôsob.
Ak sa chcete začleniť medzi domácich a cestovať spolu s nimi chaotickou dopravou, môžete využiť mikrobusy. Tak ako aj v Peru, aj v Bolívií fungujú rovnakým systémom. Každý mikrobus má svojho šoféra a človeka, ktorý vás na zástavke zvoláva. Neuvidíte štanglu v zemi s číslami a rozpisom autobusov. Mikrobus príde, zakričia z neho kam ide a ľudia takmer za jazdy nastupujú. Cena za lístok je 2 Bs (0,28 €).
Čo sa týka stravovania, veľkú kreativitu tu nenájdete. Najčastejšie uvidíte na ulici fast foody s kuratami. Tie sú na každom rohu a skutočne sa dobre najete a hlavne lacno. Vyprážané kura s hranolkami a omáčkami vás vyjde na 27 Bs/osoba (3,75 €). Dá sa však najesť aj lacnejšie. Záleží od toho, koľko kúskov kuraťa si objednáte. Nájdete tu aj cukrárne, my sme navštívili Dumbo, no bolo vidieť, že do nej chodia len bohatší obyvatelia. Bola pekná, pomerne čistá a mala dve poschodia. Zákusok so zmrzlinou vás vyjde 45 Bs/osoba (6,25 €). Ak však čakáte, že zákusok bude chutiť tak dobre ako vyzerá, budete sklamaní. Veľmi sme si nepochutili.
Chacaltaya a Moon Valley
Na nasledujúci deň po príchode do La Paz sme si bookli výlet na horu Chacaltaya. Cena 100 Bs/osoba (13,89 €). Bol to náš najvyššie dosiahnutý bod počas dovolenky 5430 m.n.m. No ak by som vedela aká cesta k nemu vedie, nikdy by som tam nešla. Samozrejme, že nás v agentúre nikto nevaroval, sprievodca si odo mňa čo to vypočul. Cesta viedla serpentínami, pod nami len priekopa, autobus ledva zvládal zákruty. Kúsok vedľa a sme všetci mŕtvi. Nikde žiadne zábrany, bolo to strašné. Všetci sem chodili mikrobusmi, len my sme mali väčší autobus. Po asi hodine a pol, kedy som sa lúčila so životom sme dorazili na parkovisko pod kopcom. Čakal nás zhruba hodinový výšľap. Na výstup na kopec sa platilo vstupné 15 Bs/osoba (2,08 €). Terén bol trošku horší, určite majte pevnú obuv. Výhľad z kopca však určite stál za to. Videli sme odtiaľ druhý najvyšší kopec v Bolívií, krásne zasnežený a ďalšie kopce, tiež zasnežené. My sme to šťastie nemali, náš kopec nemal ani trochu snehu. Zostup dole som chcela radšej absolvovať pešo, nakoniec som však sadla do busu a zavrela oči. Nasledovala cesta do Moon Valley a teda asi hodina a pol v autobuse. Vstup do Moon Valley bol tiež 15 Bs/osoba (2,08 €). Neboli sme ohúrení návštevou tohto miesta, ale v zásade to bolo celkom pekné. Kopa hliny, cez ktorú pretekala voda a zmenila sa na maličké "hory". Rozchod sme tu mali asi hodinu. Prešli sme to asi za pol hodinu, nechcel sa nám robiť veľký okruh. Strašne tu pražilo slnko, a ako už u nás bolo zvykom, zabudli sme si zobrať niečo na hlavu a natrieť sa krémom. Porobili sme pár fotiek a utiekli do tieňa. Nasledovala cesta do mesta, asi pol hodina.
Death Road
Do La Paz sme prišli hlavne kvôli výletu na Death Road (cesta smrti). Nájsť cestovnú agentúru je umenie, ak neviete kam máte ísť. Samozrejme, že sú orientované tam, kde je najviac turistov. Hneď vedľa Iglesia de San Francisco. Nájdete tu polopešiu uličku do kopca, po ľavej strane kostola. Okrem agentúr tu natrafíte na množstvo suvenír shopov a zmenárne. Výlet na Death Road sme si zabookovali v cestovke s názvom FreeBikes. Cena výletu sa odvíja od bicykla, ktorý si požičiate. Najdrahší bicykel je plne odpružený. Verte mi, oceníte ho, keď naň sadnete a pôjdete niekoľko hodín po hrboľatom teréne. Za tento typ bicykla je cena 480 Bs, my sme však kupovali ešte jeden výlet a vyjednali tak cenu na 460 Bs/osoba (64 €). V cene výletu máte požičanie bicykla, kompletné oblečenie (bunda, nohavice a rukavice), prilba a chrániče na kolená aj lakte, CD s fotkami a tričko. Za vstup do Death Road sa platí vstup 50 Bs (6,94 €).
Deň sme začínali raňajkami, ktoré nám naservírovali v office kúsok od agentúry. Dostali sme, tak ako všade, to ich hnusné sladké pečivo, maslo a jahodový džem. Čaj a banán. Okolo 8:00 sme odchádzali smer cesta smrti. Zozbieralo sa nás šesť, boli sme tri páriky. Viezli sme sa zhruba hodinu, kým nás vyhodili vedľa asfaltovej cesty, obliekli nás, dali bycikle a odštartovali sme. Po asfaltovej ceste sme išli asi hodinu, na dve-tri minútky sme sa zastavili trikrát, aby nám sprievodca ukázal autobus zrútený v priekope alebo spravil pár fotiek. Fotiť sme my za jazdy nemohli, preto nás celú dobu fotil sprievodca. Cesta bola trošku kľukatá, ale len smerom dole. Ak ste ako ja, myslím čo sa váhy týka, zašlapete si aj dole. Fúkal vietor a celkom som sa namakala, zatiaľ čo môj priateľ sa len zviezol. Po hodine bicyklovania nás znova naložili do mikrobusu a viezli asi 20 min. Prišli sme na samotnú cestu smrti. Hneď som pochopila. Nespevnená cesta, štrk, veľké kamene, prach...vedľa "cesty" útesy. Ak budeš pri kraji a spadneš z bicykla, nedopadneš dobre. Ja som sa držala, čo najviac pri skalách, no nie vždy to bola najlepšia cesta. Ale keďže som strachoput, držala som sa skaly ako sa len dalo. Náš sprievodca si cestu užíval, rútil sa strašne rýchlo a ja strašne pomaly. Poprosila som ho asi desaťkrát, aby išiel pomalšie, no nepočúval. Skupinu som musela stále doháňať, takže som si veľmi neoddýchla. Výklad som tiež nepočula, pretože všetko porozprával tým prvým. Nebola som veru spokojná. Na konci za skupinou išiel náš mikrobus, ktorý si sledoval posledného jazdca. Ak by ste mali problém s bicyklom, šofér pomôže. Príroda bola krásna, no nemala som čas si ju užiť. Stále som sa pozerala pod kolesá, aby som sa nezabila. Cesta bola ozaj náročná, hlavne ak ste zvyknutí tak ako ja, jazdiť len po hrádzi v Bratislave. Zjazd sme začínali vo výške 4700 m.n.m. a končili sme vo výške 1100 m.n.m. Hore naobliekaní, pár stupňov nad nulou, dole sme sa postupne vyzliekali, teplota okolo 25st. Druhá časť zjazdu, samotná cesta smrti, trvala asi 3 hodiny. Dole sme si sadli, počkali kým sprievodca so šoférom poumývajú bicykle a išli sme na obed. Ak máte záujem skúsiť zipline, na ktorý sme my chceli ísť, no nemali sme žiaľ čas, pýtajte sa hneď v agentúre. Zipline stál 220 Bs/osoba (30,56 €). Odviezli nás asi 10 min. busom k bazénu, pri ktorom sme mali obed. Obed - švédske stoly, najedli sme sa. Bazén bol trošku studenší, ale po chvíľke bol super. Pri bazéne boli aj sprchy a prezliekárne, takže si nezabudnite plavky. Po dvoch hodinách relaxu sme sadli do busu smerom La Paz. Nemajte strach, mikrobus išiel už po novej ceste. Cesta trvala asi dve hodiny. Príroda úchvatná, mohla som ju sledovať teda aspoň z busu. Príchod do La Paz okolo 17:00. Napriek tomu, že bol tento výlet pre mňa náročný, nevynechala by som ho z našej cesty ani teraz.
CENOVÁ REKAPITULÁCIA:
Cesta do La Paz bola zážitkom, samozrejme, opäť kvôli cestám, keďže žiadne neboli. Namiesto očakávaného príchodu o 14:00 sme prišli o 18:00.
Peniaze sme si vyberali z bankomatu ešte v Copacabane. Dorazili sme na autobusovú stanicu, trošku chaos, nič označené, takže sme vyšli cestou kade prišiel autobus. Pred stanicou už čakalo viacero taxíkov. Nakoľko sme boli poučení, že máme používať len označené taxíky s tzv. bublinkou na streche, prišli sme k takto označenému taxíku a spýtali sa na cenu. K ubytovaniu sme to mali asi 4 km a zaplatili sme 20 Bs (2,70 €).
Náš hotel bol od centra vzdialený 2,7 km a na prechádzku do kopca už to bolo vcelku dosť ďaleko. Ubytovanie sme mali pekné, novozrekonštruovaná veľká izba, no raňajky a internet bol v dome oproti. Preto sme dostali zľavu. Od cesty to na ubytko bolo tak 50 schodov, celkom náročné šlapať v tejto nadmorskej výške (Casa Skyways B&B).
La Paz má najvyššie položené futbalové ihrisko na svete. Samotné mesto je vo výške 3640 m.n.m. Futbalových ihrísk je tu veľa. Uvidíte na nich väčšinou deti. Veľa zelene tu nečakajte. Park sme videli len jeden a ani to by som neklasifikovala ako park. Mňa toto mesto vôbec neoslovilo. Nazýva sa aj červené mesto, keďže omietky na domoch by ste hľadali márne. Takmer všetky domy sú z tehál a omietku má len niekoľko domov. Je to vraj kvôli vyšším daniam, ktoré musia domáci platiť, ak je ich dom omietnutý. Tak to tam aj vyzerá - jedno veľké geto. Keď však vyleziete na vyhliadku v El Alte, uvidíte hory, ktoré sú v pozadí tohto nepekného mesta. La Paz je vystavané v údolí a dookola má viaceré kopce. V jeho blízkosti sa nachádza vrch Illimani (Aymara) - druhý najvyšší kopec v Bolívií.
Do mesta sme prišli v období sucha, preto nebolo raritou vidieť domácich prať v rieke, ktorá preteká mestom. Rieka Choqueyapu však špinavá, povedali by ste, že je priam až blatová a zapenená. Bežné je, že domáci nemajú doma (vďaka nedostatku zrážok) tečúcu vodu.
La Paz je považované za jedno z najnebezpečnejších miest sveta. No musím povedať, že sa nám znova potvrdilo, že ak chodíte po meste, kde je veľké množstvo ľudí, netúlate sa po slamoch, či tmavých uličkách, nemusíte sa báť. Kaser sme párkrát niesli vo vačku, no našťastie nepoužili. Je pravdou, že v tomto meste sa skôr kradne ako lúpežne prepadáva. Treba si preto dávať pozor na svoje osobné veci. Doklady a peniaze sme nosili v puzdre na doklady pod bundou na krku. Celkový dojem však z tohto mesta mám negatívny. Všade bola špina, smeti, neskutočne zle sa mi v meste dýchalo a to nie je len kvôli nadmorskej výške, ale kvôli smogu. Výfuky starých áut/autobusov dávali vzduchu zabrať. Na uliciach uvidíte veľa žobrajúcich matiek s deťmi, sediace na zemi prikrytých len dekou. Pripomeniem, že večer už bola vcelku zima, kolo 15st. Cez deň na slniečku síce bolo teplo, okolo 20 a viac st., no akonáhle slnko zašlo, išla teplota dole.
Veľké plus, ktoré musím však v tomto meste vyzdvihnúť, bol nový systém mestskej hromadnej dopravy. Nakoľko v meste žije takmer 900 000 obyvateľov (hustota áut na ceste je vysoká), trávite v zápchach omnoho viac času, ako sme zvyknutí my. Lanovku využívajú ako rýchly a lacný spôsob dopravy. V súčasnosti majú vybudované tri linky (zelená, žltá a červená), no vystavanú (nie však v prevádzke) majú už aj ďalšiu linku (modrá). Červenou linkou sa odveziete na vyhliadku v El Alte. Táto linka ma 5 zastávok a lístok na ňu, ako aj na všetky ostatné, vás vyjde na 3 Bs (0,42 €). Je jedno koľko zástavok sa lanovkou odveziete (v jednom smere), stále platíte len 3 Bs. Na druhej strane mesta je žlto-zelená linka. Sú to dve samostatné linky, ktoré sú však na seba prepojené. Na konci žltej linky, môžete prestúpiť na zelenú. Musíte si však kúpiť dva lístky. Ak si chcete pozrieť mesto z výšky, je to najlepší a najlacnejší spôsob.
Ak sa chcete začleniť medzi domácich a cestovať spolu s nimi chaotickou dopravou, môžete využiť mikrobusy. Tak ako aj v Peru, aj v Bolívií fungujú rovnakým systémom. Každý mikrobus má svojho šoféra a človeka, ktorý vás na zástavke zvoláva. Neuvidíte štanglu v zemi s číslami a rozpisom autobusov. Mikrobus príde, zakričia z neho kam ide a ľudia takmer za jazdy nastupujú. Cena za lístok je 2 Bs (0,28 €).
Čo sa týka stravovania, veľkú kreativitu tu nenájdete. Najčastejšie uvidíte na ulici fast foody s kuratami. Tie sú na každom rohu a skutočne sa dobre najete a hlavne lacno. Vyprážané kura s hranolkami a omáčkami vás vyjde na 27 Bs/osoba (3,75 €). Dá sa však najesť aj lacnejšie. Záleží od toho, koľko kúskov kuraťa si objednáte. Nájdete tu aj cukrárne, my sme navštívili Dumbo, no bolo vidieť, že do nej chodia len bohatší obyvatelia. Bola pekná, pomerne čistá a mala dve poschodia. Zákusok so zmrzlinou vás vyjde 45 Bs/osoba (6,25 €). Ak však čakáte, že zákusok bude chutiť tak dobre ako vyzerá, budete sklamaní. Veľmi sme si nepochutili.
Chacaltaya a Moon Valley
Na nasledujúci deň po príchode do La Paz sme si bookli výlet na horu Chacaltaya. Cena 100 Bs/osoba (13,89 €). Bol to náš najvyššie dosiahnutý bod počas dovolenky 5430 m.n.m. No ak by som vedela aká cesta k nemu vedie, nikdy by som tam nešla. Samozrejme, že nás v agentúre nikto nevaroval, sprievodca si odo mňa čo to vypočul. Cesta viedla serpentínami, pod nami len priekopa, autobus ledva zvládal zákruty. Kúsok vedľa a sme všetci mŕtvi. Nikde žiadne zábrany, bolo to strašné. Všetci sem chodili mikrobusmi, len my sme mali väčší autobus. Po asi hodine a pol, kedy som sa lúčila so životom sme dorazili na parkovisko pod kopcom. Čakal nás zhruba hodinový výšľap. Na výstup na kopec sa platilo vstupné 15 Bs/osoba (2,08 €). Terén bol trošku horší, určite majte pevnú obuv. Výhľad z kopca však určite stál za to. Videli sme odtiaľ druhý najvyšší kopec v Bolívií, krásne zasnežený a ďalšie kopce, tiež zasnežené. My sme to šťastie nemali, náš kopec nemal ani trochu snehu. Zostup dole som chcela radšej absolvovať pešo, nakoniec som však sadla do busu a zavrela oči. Nasledovala cesta do Moon Valley a teda asi hodina a pol v autobuse. Vstup do Moon Valley bol tiež 15 Bs/osoba (2,08 €). Neboli sme ohúrení návštevou tohto miesta, ale v zásade to bolo celkom pekné. Kopa hliny, cez ktorú pretekala voda a zmenila sa na maličké "hory". Rozchod sme tu mali asi hodinu. Prešli sme to asi za pol hodinu, nechcel sa nám robiť veľký okruh. Strašne tu pražilo slnko, a ako už u nás bolo zvykom, zabudli sme si zobrať niečo na hlavu a natrieť sa krémom. Porobili sme pár fotiek a utiekli do tieňa. Nasledovala cesta do mesta, asi pol hodina.
Death Road
Do La Paz sme prišli hlavne kvôli výletu na Death Road (cesta smrti). Nájsť cestovnú agentúru je umenie, ak neviete kam máte ísť. Samozrejme, že sú orientované tam, kde je najviac turistov. Hneď vedľa Iglesia de San Francisco. Nájdete tu polopešiu uličku do kopca, po ľavej strane kostola. Okrem agentúr tu natrafíte na množstvo suvenír shopov a zmenárne. Výlet na Death Road sme si zabookovali v cestovke s názvom FreeBikes. Cena výletu sa odvíja od bicykla, ktorý si požičiate. Najdrahší bicykel je plne odpružený. Verte mi, oceníte ho, keď naň sadnete a pôjdete niekoľko hodín po hrboľatom teréne. Za tento typ bicykla je cena 480 Bs, my sme však kupovali ešte jeden výlet a vyjednali tak cenu na 460 Bs/osoba (64 €). V cene výletu máte požičanie bicykla, kompletné oblečenie (bunda, nohavice a rukavice), prilba a chrániče na kolená aj lakte, CD s fotkami a tričko. Za vstup do Death Road sa platí vstup 50 Bs (6,94 €).
Deň sme začínali raňajkami, ktoré nám naservírovali v office kúsok od agentúry. Dostali sme, tak ako všade, to ich hnusné sladké pečivo, maslo a jahodový džem. Čaj a banán. Okolo 8:00 sme odchádzali smer cesta smrti. Zozbieralo sa nás šesť, boli sme tri páriky. Viezli sme sa zhruba hodinu, kým nás vyhodili vedľa asfaltovej cesty, obliekli nás, dali bycikle a odštartovali sme. Po asfaltovej ceste sme išli asi hodinu, na dve-tri minútky sme sa zastavili trikrát, aby nám sprievodca ukázal autobus zrútený v priekope alebo spravil pár fotiek. Fotiť sme my za jazdy nemohli, preto nás celú dobu fotil sprievodca. Cesta bola trošku kľukatá, ale len smerom dole. Ak ste ako ja, myslím čo sa váhy týka, zašlapete si aj dole. Fúkal vietor a celkom som sa namakala, zatiaľ čo môj priateľ sa len zviezol. Po hodine bicyklovania nás znova naložili do mikrobusu a viezli asi 20 min. Prišli sme na samotnú cestu smrti. Hneď som pochopila. Nespevnená cesta, štrk, veľké kamene, prach...vedľa "cesty" útesy. Ak budeš pri kraji a spadneš z bicykla, nedopadneš dobre. Ja som sa držala, čo najviac pri skalách, no nie vždy to bola najlepšia cesta. Ale keďže som strachoput, držala som sa skaly ako sa len dalo. Náš sprievodca si cestu užíval, rútil sa strašne rýchlo a ja strašne pomaly. Poprosila som ho asi desaťkrát, aby išiel pomalšie, no nepočúval. Skupinu som musela stále doháňať, takže som si veľmi neoddýchla. Výklad som tiež nepočula, pretože všetko porozprával tým prvým. Nebola som veru spokojná. Na konci za skupinou išiel náš mikrobus, ktorý si sledoval posledného jazdca. Ak by ste mali problém s bicyklom, šofér pomôže. Príroda bola krásna, no nemala som čas si ju užiť. Stále som sa pozerala pod kolesá, aby som sa nezabila. Cesta bola ozaj náročná, hlavne ak ste zvyknutí tak ako ja, jazdiť len po hrádzi v Bratislave. Zjazd sme začínali vo výške 4700 m.n.m. a končili sme vo výške 1100 m.n.m. Hore naobliekaní, pár stupňov nad nulou, dole sme sa postupne vyzliekali, teplota okolo 25st. Druhá časť zjazdu, samotná cesta smrti, trvala asi 3 hodiny. Dole sme si sadli, počkali kým sprievodca so šoférom poumývajú bicykle a išli sme na obed. Ak máte záujem skúsiť zipline, na ktorý sme my chceli ísť, no nemali sme žiaľ čas, pýtajte sa hneď v agentúre. Zipline stál 220 Bs/osoba (30,56 €). Odviezli nás asi 10 min. busom k bazénu, pri ktorom sme mali obed. Obed - švédske stoly, najedli sme sa. Bazén bol trošku studenší, ale po chvíľke bol super. Pri bazéne boli aj sprchy a prezliekárne, takže si nezabudnite plavky. Po dvoch hodinách relaxu sme sadli do busu smerom La Paz. Nemajte strach, mikrobus išiel už po novej ceste. Cesta trvala asi dve hodiny. Príroda úchvatná, mohla som ju sledovať teda aspoň z busu. Príchod do La Paz okolo 17:00. Napriek tomu, že bol tento výlet pre mňa náročný, nevynechala by som ho z našej cesty ani teraz.
CENOVÁ REKAPITULÁCIA:
| taxi autobusová stanica - ubytko | 20 Bs (2,70 €) |
| ubytovanie 3 noci/2 osoby | 62 € |
| lanovka-mhd | 3 Bs (0,42 €)/cena za trať |
| výlet Chacaltaya a Moon Valey | 100 Bs (13,89 €) |
| vstup na Chacaltaya a Moon Valey | 15 Bs (2,08 €) + 15 Bs (2,08 €) |
| výlet Death Road | 460 Bs/osoba (64 €) |
| vstup Death Road | 50 Bs/osoba (6,94 €) |
| Zipline na Death Road | 220 Bs/osoba (30,56 €) |
 ubytovanie v La Paz |  vyprážané kura s hranolkami nájdete všade |
 pizza "pre dvoch" :D |  rezne sú všade |
 potrebujete si zavolať? |  Iglesia de San Francisco |
 niekoľko poschodový cintorín |  najväčší exteriérový trh v Bolívií |
 najväčší exteriérový trh v Bolívií |  najväčší exteriérový trh v Bolívií |
 najväčší exteriérový trh v Bolívií |  naša cestovka |
 zákusky v Dumbe |  zákusok v Dumbe |
 výhľad na La Paz |  nedeľný "poriadok" v centre |
 u nás darčekový kôš, tu darčekový lavór |  VIP kino |
 lístky na lanovku na všetky trate |  výhľad na La Paz |
 lanovka |  lanovka |
 autobus Todo Turismo |  Death Road |
 Death Road |  Death Road |
 Death Road |  Death Road |
 Death Road |  Death Road |
 Death Road |  Death Road |
 Death Road |  Death Road |
 Death Road |  Death Road |
 Death Road |  finish Death Road |
 kúpanie po Death Road |  ovocíčko pri bazéne |
 na ceste z Death Road |  z vrcholu Chacaltaya |
 z vrcholu Chacaltaya |  z vrcholu Chacaltaya |
 Moon Valey |  Moon Valey |
 Moon Valey |  Moon Valey |