Salar de Uyuni 17.-19.11.2016 (Bolívia)
Trip na Salar de Uyuni sme zakúpili v deň odchodu, hneď po príchode autobusu, okolo 7:00. Agentúry, nie však všetky, už boli pootvárané. Nemusíte preto stresovať, že zájazd nevybavíte. Cena za tento trojdňový auto výlet bola 100 $/osoba (95 €). V cene máte dopravu, ubytovanie a stravu, začínajúc a končiac obedom. Následne sme si kúpili aj lístok na autobus, aby sme po výlete mohli hneď odísť späť do La Paz, resp. do Cusca. Pri výbere cestovky si treba však dávať pozor cez koho zájazd kupujete. Bolo by vhodné, keby ste si pred tým spravili prehľad na internete. Častým problémom bývajú opití šoféri.
Vyzdvihli nás 10:30 z agentúry, kde nás vysadil autobus. Naše auto bola Toyota Land Cruiser 4x4, určené pre sedem osôb. No už pre šiestich to bolo vcelku nepohodlné. Sedeli sme úplne vzadu, nie je tam však miesto na nohy, no stále lepšie ako turisti pred nami, ktorí sa tlačili na sedačke traja. Tašky sme mali vyložené na streche, nebojte sa, aj prikryté plachtou nakoľko sa jazdí po prašných cestách - na konci naše auto nebolo ani vidieť.
Prvá zastávka na našej ceste bol Cementerio de Trenes, teda cintorín vlakov. Rozchod sme mali asi 40 min., vďaka našim spoločníkom, ktorí nepoznali hodiny sme tam trčali vyše hodiny. Nachádzajú sa tu staré, hrdzavé vlaky, ktoré sú, žiaľ, všetky popísané sprejom, takže fotky nie sú také ako by si človek želal. Môžete po nich loziť, či vliezť do rušňa alebo si môžete tak ako my ľahnúť na koľaje a sú to omnoho lepšie fotky.
Nasledujúca zastávka bola poslednou v civilizácií. Dedinka, kde si môžete nakúpiť suveníry, trebárs hrudu soli. Magnetky sme kupovali po 5 Bs (0,70 €). V prípade, že chcete ísť ešte na záchod, vyjde vás na 2 Bs (0,28 €).
Zastavili sme sa na mieste, kadiaľ chodí rely Dakar. Obedovali sme v domčeku zo soli. Stoličky, stôl aj stĺpy boli zo soli. Nohami ste sa hrabali v piesko-soli. Obed priniesol náš šofér. My sme si veru nepochutili. Mäso z alpacy a quinoa, ako dezert sme mali banán. Záchod tu stál 5 Bs (0,70 €), ale voda netečie.
Po obede sme vyrazili na samotný Salar, teda soľnú platňu. Široko ďaleko nevidíte nič len rovnú dosku zo soli. Je to najfotogenickejšie miesto z výletu. Na základe toho ako stojíte si viete spraviť fotky typu, že bojujete s obrovským dinosaurom alebo čímkoľvek, čo si so sebou vezmete. Pozrite si inšpirácie nižšie vo fotogalérií. Bolo tu neskutočné teplo a ostré slnko, fotili sme sa s prižmúrenými očami. Najlepšie je mať nejakú podložku, ležali sme pri fotení aj na zemi a boli sme celí od soli.
Isla del Pescado je "ostrov", na ktorom sú len kaktusy rôznych veľkostí a tvarov. Platí sa sem vstup a to 30 Bs/osoba (4,17 €). V cene lístka máte aj toalety. Rozchod sme mali 40 min., viac ako dosť na toto vcelku nudné miesto. Nasadli sme do auta a po zhruba hodine a pol cesty sme prišli na ubytovanie.
Hostel bol zo soli. Izby sme mali dvojky, sprchy a toalety boli spoločné. V prípade ak ste chceli teplú sprchu, poplatok za ňu bol 10 Bs (1,39 €). Ja som to zvládla aj bez príplatku, voda studená rozhodne nebola. Naše postele boli tiež zo soli, matrac bol však normálny. Na večeru sme mali rezne a hranolky. Jedlo však bolo na mise, z ktorej sme jedli celé naše auto. Trošku nepomer, ale "našťastie" sme mali v skupine vegetariána, tak sme neostali hladní. Na raňajky sme dostali tak ako všade džem a pečivo. Po tejto dovolenke neznášame džem! Zoberte si teplé oblečenie, v noci je tam naozaj strašná zima. Spala som v spacáku, oblečená a na sebe som mala ešte deky.
Nasledujúci deň sme začínali raňajkami 6:30, odchod z hostela 7:15. Zastavili sme sa v obchode doplniť zásoby vody. Videli sme sopky, nie, neboli činné, žiadna láva, dym, popol...Pokračovali sme na tour de lagúny. Lagúna Caňapa - vezmite si poriadne topánky. Ak chcete dobré fotky plameniakov, musíte ísť k okraju lagúny. Cestička je v malom močiari a môžete sa zablatiť. Na druhej lagúne - Lagúna Hedionda, boli tiež plameniaky. Dali sme si obed vonku pri lagúne, kura s cestovinou a zeleninou. Toalety opäť za poplatok.
Medzi lagúnami sme na "púšti" stretli líšku. Uprostred ničoho sa prechádzala, možno čakala na turistov a jedlo, ktoré sme jej nahádzali - zvyšky z obeda. Po chvíli jazdy sme dorazili ku skalám, kde sa nachádza aj známy Stone Tree - skala v tvare stromu. Je súčasťou komplexu skál s názvom Arbol de Piedra.
Pri lagúne Honda sme sa zastavili len na pár fotiek a pokračovali v ceste k lagúne Colorada. Lagúna Colorada sa nachádza v 4270 m.n.m. Fúkal tu silný vietor a nebolo ani najteplejšie. Dole k nej zísť nemôžete. Je tu strážca, ktorý vás bude naháňať, ak neuposlúchnete jeho výzvu na odchod. Táto lagúna je veľmi fotogenická, je červenej farby a rozlohou je vcelku veľká.
Hneď pri lagúne sa platí vstup do Národného parku - Reserva Nacional de Fauna Andina Eduardo Avaroa. Poplatok je 150 Bs/osoba (20,83 €). Môžete si tu vypýtať razítko do pasu. Lístok do rezervácie si uchovajte, budú vám ho neskôr kontrolovať.
Po 15 min. jazde sme dorazili na hostel. Ubytovaní sme boli v jednej izbe - celá naša skupina. Sprcha ako taká bola za poplatok 15 Bs (2,08 €), ale bola úplne mimo hostela. V spoločnej miestnosti boli stoly, kde sme sa stretli všetci ubytovaní. Hrali sa karty, pilo sa, žiaľ niektorí až do rána a robili hluk.
Ráno sme mali mať raňajky a odísť smer gejzíry a lagúna Verde. Sprievodca nám však odporučil, aby sme lagúnu Verde vypustili, pretože pri posledných návštevách lagúna nebola zelená. Tá sa vraj farbí len keď fúka vietor. Nakoniec sme sa teda dohodli, že raňajky vynecháme, aby sme mohli odísť čím skôr (5:00) a byť prví na gejzíroch. Samozrejme, všetci pripravení a sprievodcu nikde. Až keď som začala kričať jeho meno po areáli sa zjavil a začal sa šuchtať k odchodu, zatiaľ čo ostatní už mali naložené batožiny a vyhriate autá. Vonku mrzlo, preto som bola rozhorčená, ale vynadajte niekomu, keď vám nerozumie. Odchádzali sme medzi poslednými, no šofér nakoniec asi 5-6 áut predbehol.
Zastavili sme pri prvom gejzíre, syčal a dymil. Je to však len efektná záležitosť. Jedna trubka, z ktorej vychádza para. Spravili fotku a pokračovali nižšie na hlavné gejzíry. Dokonca sme stihli aj sľubovaný východ slnka. Bola to väčšia plocha, kde sa nachádzali malé kopčeky, v nich bublali gejzíry, ktoré boli cítiť sírou. Niekde presakovala para, mohli ste sa tak v tej zime trochu ohriať.
Nasledovala návšteva termálnych prameňov - Aguas Calientes. Vstup do nich bol platený, no v cene bola aj toaleta a "prezliekáreň" - 6 Bs/osoba (0,83 €). Prezliekáreň bola malá búda hneď pri prameni, bez dverí, betónová ľadová podlaha, prezliekate sa v miestnosti za priesvitným závesom. Máte pocit, že zmrznete, ale potom sa vyrochníte v 38-40 stupňovej vode. Nakoľko sme zrušili výlet k lagúne Verde, mali sme viac času v termali, strávili sme tu asi hodinu.
Boli sme sa pozrieť na púšť s názvom Desierto de Salvador Dali. Púšť, dookola hory, v podstate nikde nič, tak ako všade. Opäť sme si spravili pár fotiek a pokračovali späť do Uyuni. Po hodine a pol sme dorazili k ďalším skalám - The Rock. Párkrát sme sa niekde zastavili, pofotili a pokračovali. Prestávka na obed, obed štýlom, čo dom dal a čo ostalo z tripu, väčšinou zelenina. Po ceste sme videli kostol Sn. Cristobal, no boli sme už takí unavení, že sme ani nevyšli z auta.
Do Uyuni sme dorazili okolo 15:00, namiesto 16:30-17:00, kedy tento trip väčšinou končí. Vysadili nás v Todo Turismo odkiaľ nám večer odchádzal autobus do La Paz. Lístky sme kupovali hneď po príchode do Uyuni za 37 $ (35,60 €). Boli to však VIP lístky, sedenie na prízemí.
Vďaka tomuto 3-dňovému tripu sme aspoň trochu spoznali Bolíviu a jej krásnu prírodu. Napriek tomu, že sme pôvodne plánovali 4-dňový trip, sme radi, že sme zvolili kratšiu variantu. Tretí deň sme boli už tak unavení, že si neviem predstaviť ďalší deň v aute. Tento výlet na svojej ceste po Bolívií určite nevynechajte!
CENOVÁ REKAPITULÁCIA:
Trip na Salar de Uyuni sme zakúpili v deň odchodu, hneď po príchode autobusu, okolo 7:00. Agentúry, nie však všetky, už boli pootvárané. Nemusíte preto stresovať, že zájazd nevybavíte. Cena za tento trojdňový auto výlet bola 100 $/osoba (95 €). V cene máte dopravu, ubytovanie a stravu, začínajúc a končiac obedom. Následne sme si kúpili aj lístok na autobus, aby sme po výlete mohli hneď odísť späť do La Paz, resp. do Cusca. Pri výbere cestovky si treba však dávať pozor cez koho zájazd kupujete. Bolo by vhodné, keby ste si pred tým spravili prehľad na internete. Častým problémom bývajú opití šoféri.
Vyzdvihli nás 10:30 z agentúry, kde nás vysadil autobus. Naše auto bola Toyota Land Cruiser 4x4, určené pre sedem osôb. No už pre šiestich to bolo vcelku nepohodlné. Sedeli sme úplne vzadu, nie je tam však miesto na nohy, no stále lepšie ako turisti pred nami, ktorí sa tlačili na sedačke traja. Tašky sme mali vyložené na streche, nebojte sa, aj prikryté plachtou nakoľko sa jazdí po prašných cestách - na konci naše auto nebolo ani vidieť.
Prvá zastávka na našej ceste bol Cementerio de Trenes, teda cintorín vlakov. Rozchod sme mali asi 40 min., vďaka našim spoločníkom, ktorí nepoznali hodiny sme tam trčali vyše hodiny. Nachádzajú sa tu staré, hrdzavé vlaky, ktoré sú, žiaľ, všetky popísané sprejom, takže fotky nie sú také ako by si človek želal. Môžete po nich loziť, či vliezť do rušňa alebo si môžete tak ako my ľahnúť na koľaje a sú to omnoho lepšie fotky.
Nasledujúca zastávka bola poslednou v civilizácií. Dedinka, kde si môžete nakúpiť suveníry, trebárs hrudu soli. Magnetky sme kupovali po 5 Bs (0,70 €). V prípade, že chcete ísť ešte na záchod, vyjde vás na 2 Bs (0,28 €).
Zastavili sme sa na mieste, kadiaľ chodí rely Dakar. Obedovali sme v domčeku zo soli. Stoličky, stôl aj stĺpy boli zo soli. Nohami ste sa hrabali v piesko-soli. Obed priniesol náš šofér. My sme si veru nepochutili. Mäso z alpacy a quinoa, ako dezert sme mali banán. Záchod tu stál 5 Bs (0,70 €), ale voda netečie.
Po obede sme vyrazili na samotný Salar, teda soľnú platňu. Široko ďaleko nevidíte nič len rovnú dosku zo soli. Je to najfotogenickejšie miesto z výletu. Na základe toho ako stojíte si viete spraviť fotky typu, že bojujete s obrovským dinosaurom alebo čímkoľvek, čo si so sebou vezmete. Pozrite si inšpirácie nižšie vo fotogalérií. Bolo tu neskutočné teplo a ostré slnko, fotili sme sa s prižmúrenými očami. Najlepšie je mať nejakú podložku, ležali sme pri fotení aj na zemi a boli sme celí od soli.
Isla del Pescado je "ostrov", na ktorom sú len kaktusy rôznych veľkostí a tvarov. Platí sa sem vstup a to 30 Bs/osoba (4,17 €). V cene lístka máte aj toalety. Rozchod sme mali 40 min., viac ako dosť na toto vcelku nudné miesto. Nasadli sme do auta a po zhruba hodine a pol cesty sme prišli na ubytovanie.
Hostel bol zo soli. Izby sme mali dvojky, sprchy a toalety boli spoločné. V prípade ak ste chceli teplú sprchu, poplatok za ňu bol 10 Bs (1,39 €). Ja som to zvládla aj bez príplatku, voda studená rozhodne nebola. Naše postele boli tiež zo soli, matrac bol však normálny. Na večeru sme mali rezne a hranolky. Jedlo však bolo na mise, z ktorej sme jedli celé naše auto. Trošku nepomer, ale "našťastie" sme mali v skupine vegetariána, tak sme neostali hladní. Na raňajky sme dostali tak ako všade džem a pečivo. Po tejto dovolenke neznášame džem! Zoberte si teplé oblečenie, v noci je tam naozaj strašná zima. Spala som v spacáku, oblečená a na sebe som mala ešte deky.
Nasledujúci deň sme začínali raňajkami 6:30, odchod z hostela 7:15. Zastavili sme sa v obchode doplniť zásoby vody. Videli sme sopky, nie, neboli činné, žiadna láva, dym, popol...Pokračovali sme na tour de lagúny. Lagúna Caňapa - vezmite si poriadne topánky. Ak chcete dobré fotky plameniakov, musíte ísť k okraju lagúny. Cestička je v malom močiari a môžete sa zablatiť. Na druhej lagúne - Lagúna Hedionda, boli tiež plameniaky. Dali sme si obed vonku pri lagúne, kura s cestovinou a zeleninou. Toalety opäť za poplatok.
Medzi lagúnami sme na "púšti" stretli líšku. Uprostred ničoho sa prechádzala, možno čakala na turistov a jedlo, ktoré sme jej nahádzali - zvyšky z obeda. Po chvíli jazdy sme dorazili ku skalám, kde sa nachádza aj známy Stone Tree - skala v tvare stromu. Je súčasťou komplexu skál s názvom Arbol de Piedra.
Pri lagúne Honda sme sa zastavili len na pár fotiek a pokračovali v ceste k lagúne Colorada. Lagúna Colorada sa nachádza v 4270 m.n.m. Fúkal tu silný vietor a nebolo ani najteplejšie. Dole k nej zísť nemôžete. Je tu strážca, ktorý vás bude naháňať, ak neuposlúchnete jeho výzvu na odchod. Táto lagúna je veľmi fotogenická, je červenej farby a rozlohou je vcelku veľká.
Hneď pri lagúne sa platí vstup do Národného parku - Reserva Nacional de Fauna Andina Eduardo Avaroa. Poplatok je 150 Bs/osoba (20,83 €). Môžete si tu vypýtať razítko do pasu. Lístok do rezervácie si uchovajte, budú vám ho neskôr kontrolovať.
Po 15 min. jazde sme dorazili na hostel. Ubytovaní sme boli v jednej izbe - celá naša skupina. Sprcha ako taká bola za poplatok 15 Bs (2,08 €), ale bola úplne mimo hostela. V spoločnej miestnosti boli stoly, kde sme sa stretli všetci ubytovaní. Hrali sa karty, pilo sa, žiaľ niektorí až do rána a robili hluk.
Ráno sme mali mať raňajky a odísť smer gejzíry a lagúna Verde. Sprievodca nám však odporučil, aby sme lagúnu Verde vypustili, pretože pri posledných návštevách lagúna nebola zelená. Tá sa vraj farbí len keď fúka vietor. Nakoniec sme sa teda dohodli, že raňajky vynecháme, aby sme mohli odísť čím skôr (5:00) a byť prví na gejzíroch. Samozrejme, všetci pripravení a sprievodcu nikde. Až keď som začala kričať jeho meno po areáli sa zjavil a začal sa šuchtať k odchodu, zatiaľ čo ostatní už mali naložené batožiny a vyhriate autá. Vonku mrzlo, preto som bola rozhorčená, ale vynadajte niekomu, keď vám nerozumie. Odchádzali sme medzi poslednými, no šofér nakoniec asi 5-6 áut predbehol.
Zastavili sme pri prvom gejzíre, syčal a dymil. Je to však len efektná záležitosť. Jedna trubka, z ktorej vychádza para. Spravili fotku a pokračovali nižšie na hlavné gejzíry. Dokonca sme stihli aj sľubovaný východ slnka. Bola to väčšia plocha, kde sa nachádzali malé kopčeky, v nich bublali gejzíry, ktoré boli cítiť sírou. Niekde presakovala para, mohli ste sa tak v tej zime trochu ohriať.
Nasledovala návšteva termálnych prameňov - Aguas Calientes. Vstup do nich bol platený, no v cene bola aj toaleta a "prezliekáreň" - 6 Bs/osoba (0,83 €). Prezliekáreň bola malá búda hneď pri prameni, bez dverí, betónová ľadová podlaha, prezliekate sa v miestnosti za priesvitným závesom. Máte pocit, že zmrznete, ale potom sa vyrochníte v 38-40 stupňovej vode. Nakoľko sme zrušili výlet k lagúne Verde, mali sme viac času v termali, strávili sme tu asi hodinu.
Boli sme sa pozrieť na púšť s názvom Desierto de Salvador Dali. Púšť, dookola hory, v podstate nikde nič, tak ako všade. Opäť sme si spravili pár fotiek a pokračovali späť do Uyuni. Po hodine a pol sme dorazili k ďalším skalám - The Rock. Párkrát sme sa niekde zastavili, pofotili a pokračovali. Prestávka na obed, obed štýlom, čo dom dal a čo ostalo z tripu, väčšinou zelenina. Po ceste sme videli kostol Sn. Cristobal, no boli sme už takí unavení, že sme ani nevyšli z auta.
Do Uyuni sme dorazili okolo 15:00, namiesto 16:30-17:00, kedy tento trip väčšinou končí. Vysadili nás v Todo Turismo odkiaľ nám večer odchádzal autobus do La Paz. Lístky sme kupovali hneď po príchode do Uyuni za 37 $ (35,60 €). Boli to však VIP lístky, sedenie na prízemí.
Vďaka tomuto 3-dňovému tripu sme aspoň trochu spoznali Bolíviu a jej krásnu prírodu. Napriek tomu, že sme pôvodne plánovali 4-dňový trip, sme radi, že sme zvolili kratšiu variantu. Tretí deň sme boli už tak unavení, že si neviem predstaviť ďalší deň v aute. Tento výlet na svojej ceste po Bolívií určite nevynechajte!
CENOVÁ REKAPITULÁCIA:
3-dňový trip Salar de Uyuni | 100 $/osoba (95 €) |
vstup Reserva Nacional de Fauna Andina Eduardo Avaroa | 150 Bs/osoba (20,83 €) |
vstup do Aguas Calientes | 6 Bs/osoba (0,83 €) |
vstup Isla del Pescado | 37 $ (35,60 €) |
bus Uyuni - La Paz | 30 Bs/osoba (4,17 €) |